V klinickej praxi sa stretávame s pleurálnym výpotkom pri pleuritíde, pričom viac ako 80-90 % prípadov sa vyrieši vhodnou liečbou[5]. Napriek počiatočnej diagnostike zostáva významná časť pleurálnych výpotkov nediagnostikovaná[1]. Citológia pleurálnej tekutiny má nízku senzitivitu 58,2 % pre malignitu, ktorá sa nelíši podľa typu nádoru ani pri opakovanom testovaní[1]. Biopsia pleury cez torakoskopiu má oveľa vyšší diagnostický výnos pre malignitu, najmä mesothelioma, s nízkou mierou komplikácií[1]. Kombinácia torakoskopického vizuálneho posúdenia, touch preparátov a pleurálnych uzlíkov na CT má 94 % prediktívnu presnosť pre malígny výpotok[1]. V krajinách endemických pre tuberkulózu je vysoký výnos zatvorenej ihlovej biopsie pleury, pričom adenozín deamináza v pleurálnej tekutine má senzitivitu 87,5 % a špecificitu 87,82 %[1]. Manažment nediagnostikovaného pleurálneho výpotku vyžaduje dôkladný a systematický prístup zameraný na výsledky pre pacienta[1].