Randomizované štúdie so zberom primárnych údajov sú preferovaným spôsobom odhadu kauzálnych účinkov, no nie sú vždy uskutočniteľné, etické alebo včasné. Počet klinicky relevantných otázok prevyšuje počet možných randomizovaných štúdií. Výskumníci preto používajú údaje z pozorovacích štúdií na odpovede na kauzálne otázky. Príčinná inferencia z týchto údajov napodobňuje pragmatickú randomizovanú cieľovú štúdiu. Špecifikácia protokolu cieľovej štúdie pomáha definovať kauzálnu otázku a cieľovú kvantitu záujmu. Komponenty protokolu zahŕňajú kritériá oprávnenosti, liečebné stratégie, priradenie liečby, výsledky záujmu, začiatok a koniec sledovania a kauzálny kontrast. Presná špecifikácia cieľovej štúdie umožňuje jej emuláciu, ktorá však môže zlyhať. Článok zdôrazňuje zosúladenie oprávnenosti a priradenia liečby v čase nula pri napodobňovaní cieľovej štúdie.