Medzinárodné odporúčania dlhodobo neodporúčali intravenóznu rehydratáciu u detí s ťažkou akútnou podvýživou, pretože sa obávali preťaženia tekutinami, avšak chýbali dôkazy na podporu tohto obavy[1]. Štúdia GASTROSAM porovnávala tri stratégie rehydratácie u 272 detí s ťažkou akútnou podvýživou a gastroenteritídou: štandardnú perorálnu rehydratáciu (138 detí), rýchlu intravenóznu stratégiu (67 detí) a pomalú intravenóznu stratégiu (67 detí)[1]. Po 28 dňoch zomrelo 12 % detí v perorálnej skupine a 10 % detí v intravenóznych skupinách, pričom nebol zistený významný rozdiel v úmrtnosti[1]. Závažné nežiaduce udalosti sa vyskytli u 23 % detí v perorálnej skupine, 21 % v rýchlej intravenóznej skupine a 15 % v pomalej intravenóznej skupine[1]. Štúdia nezaznamenala žiadne príznaky edému pľúc, srdcového zlyhávania alebo preťaženia tekutinami v žiadnej zo skupín[1]. Výsledky ukazujú, že intravenózna rehydratácia je bezpečná a nie menej účinná ako perorálna rehydratácia, čo by mohlo viesť k prehodnoteniu svetových odporúčaní[4].