Lekári často stretávajú pacientov v sebavražednom kríze, čo je súčasťou každodenného klinického pracovného procesu psychiatrov aj všeobecných lekárov. Rozhovor s takýmto pacientom môže zahŕňať diskusiu o hodnote a zmysle života, o vzťahoch, ktoré nás udržiavajú, a o tom, že sebavražedné myšlienky sú dočasným stavom mysle. Ak sa nájde primeraná podpora a človek prežije obdobie beznádeje a neklidu, tento stav môže prejsť. Smrť človeka na sebavraždu má hlboký dopad na okolie, ktoré môže zažívať rôzne pocity, vrátane hnevu, viny, smútku, ľútenia a nepochopenia. Rozhovor s pacientom v takomto stave môže pomôcť objaviť zmysel a podporiť ho v prekonaní krízy. Každý prípad sebavraždy má dlhodobé dôsledky pre rodinu, priateľov a spoločnosť. Rozhovor a podpora sú dôležitými nástrojmi v prevencii sebavražedných činov.