Štúdia PARTNER 3 porovnávala dva spôsoby výmeny aortálnej chlopne u pacientov s nízkim chirurgickým rizikom: transcateterový (TAVR) a chirurgický (SAVR) prístup.[1] Do štúdie bolo zaradených 1000 pacientov s priemerným vekom 73,3 rokov, ktorí mali ťažkú symptomatickú aortálnu stenózu.[2] Po siedmich rokoch sledovania sa medzi oboma skupinami nezistili významné rozdiely v primárnych cieľových ukazovateľoch – výskyt smrti, mozgovej príhody alebo rehospitalizácie bol 34,6 % v skupine TAVR a 37,2 % v skupine SAVR.[1] Priemerné gradienty aortálnej chlopne boli po siedmich rokoch podobné: 13,1 mm Hg po TAVR a 12,1 mm Hg po chirurgickej výmene.[1] Zlyhanie bioprotézy sa vyskytlo v 6,9 % prípadov v skupine TAVR a v 7,3 % v skupine SAVR.[1] Kvalita života a subjektívne pocity pacientov boli v oboch skupinách porovnateľné.[1] Výsledky štúdie ukazujú, že oba postupy sú bezpečné a účinné možnosti liečby pre pacientov s nízkou chirurgickou rizikovosťou.